...nájdi sa

Pohybujem sa medzi vplyvnými a ovplyvnenými.  (tenučká hranica medzi nimi je len pár papierov)

Čas nepozdravil, bol tu dávno od začiatku, ospalo uťahuje mi na krku povraz. Nikde nie je dokázaná existencia budúcnosti, chľamtáme predsa deň čo deň z teraz. Otáčam sa a kričím na včera, nič, ani duša neozýva sa mi. Čas popiera nám vrátiť sa späť, usudzujem, že tu asi sme sami. Len ja a tmavá šmuha na zemi v tuhom tieni lesa. Iskra a mdlý lúč dneskajška zrepetí ma, vzozriem na nebesá.  Hruď už dusí sa v plameni,  vzbĺklo celé telo, nohy mi horia. Bežím, potknem sa na kameni, naháňa ma reminiscencia,  terajší moment o pár chvíľ úmysly pomení. Za ruky ťahá ma sila prítomného okamihu, sekunda vlečie jedna druhú smerom vpred. Je to dokonalá prítomnosť, dopraj mi ju 1..2..3..4..5...

Spoznala som vlastnú myseľ,  akoby to tu už nemalo zmysel. Kamenná koruna ťaží mi hlavu,  pozerám hore, zatváram oči, vychádzam z davu. V ušiach znejú mi anjelské chorály, celé vnútro sa mi razom rozpáli, zrazu netečie mi ani krv v žilách, voda, oči namočené v kaluži, v srdci jagajú nám kryštály.  Biely závoj je od sĺz,  okolo krku ovíjaný, moja osobnosť vníma a piští ako tóny, tóny vybuchujúce mi v hlave farbami.

Belavé more s matným povrchom. Podobu má sťa zlatom posypané pódia. Znehybnievajúce vlny, zachytávajú čas a priestor, uspaté mysle len vidia,  ja vnímam celou existenciou. Niekedy si zalietavam do hlbín, inokedy plávam vo výšinách. Večer spája sa tá voda s ohňom - zem sa dotýka nebies. Pri západe slnka odraz energie necítim len v hlave, aj v končatinách. Ešte je mesiac iba na začiatku oblohy, okolo mňa uzatvorila sa prázdnota. Aureola ponad iné osoby, z bezprostrednej blízkosti, šepká na mňa samota. Strácajúc sa niekde v exosfére, behaním popri satelitoch. Život, problémy, realita dole, vzďaľujem sa od svojich všedných pocitov. Svetlo v mysli o oddialení úsvitoch.  Byť iba telom medzi ostatnými schránkami. Človek zavše rozozná tieň alebo záblesk. Poď, daj ruku, prevediem ťa na iné strany, ešte chvíľku však vychutnám si luny vo vode odlesk.

Prstenec mi oko reže. Priblíži sa ku mne, lenže... ja sa búrim, len prizerám, že nevidím, to predstieram. Je to diaľka a pritom nie, viditeľná voľným okom. Ja stojím sem a ty tam ni, otočím sa radšej bokom. Tvar čajníka, trojuholník, to sú tie dve súhvezdia. Dnešný večer oni strážia, ani Pluta nepustia. Je to chvíľka, uži si ju, asi to aj hviezdy priali, veď náš svet je taký malý, hľa, hore pozeraj sa, planéty sa pobozkali. Obloha je za závojom. Je to úkaz len v časovom  intervale 20 rokov, správna doba, poznať pár blokov.  Pomniem oči, skutočnosť? Mávnuť rukou, prespať noc. Už je ráno, Slnko svieti, včerajšok je minulosť.

Nemôžem ťa vypustiť z hlavy, lebo ma vo svojej väzníš tiež. Uleť. Vyfuč. Odíď. Vyprskni kúsok mojej duše z tvojho vnútra. Ako keby existovalo nejaké neviditeľné puto medzi nami. Stretávame sa vo snoch. Ráno mi z toho jagá srdce.  Snažím sa, nech to neprerastie z každodennej myšlienky do niečoho viac. Aj keď viem, že všetko mám ukryté iba v sebe, obávam sa odhalenia. Silné vôle nedovolia nič vykonať. Mraštím tvár. Pritláčam pery k sebe. Neviem presne popísať ten pocit. Chcem aby to pokračovalo, zároveň v myšlienkach nepretrvávalo. Mám prehnitý mozog. Moc premýšľam.    

v strede lúky sa vyníma opustený letný kvet ustráchane kvočí a na zem sa pozerá len luna, ktorá pláva po oblohe len luna na lúku dozerá zima je v túto temnú noc  počas nej niečo stane sa hádže a chveje sa žltkastý kvet čierne mraky zakrývajú nebesá  vietor začína rýchlosť naberať búrka strhne sa v momente keď hromy vietor prehlušia popritom sa slzy pridružia obloha plače v lamente dúchce na lúčine sviští, hvízda zronený kvet razom pokruši posledné skleslé pocity a bozky kvapiek na hlave slnečnica túži po súši skonala po dlhom trápení nadránom zahryzla do trávy  keď sa slnko spoza kopcov vykuklo na svet     poručila život Bohu už dokonalého kveta na lúke niet  

 Po dlhšom odmlku sa k vám znovu prihováram. Stúpaním cifier na mojich životných hodinách si uvedomujem, že som sa na určitý čas zasekla v časopriestore. Môžem povedať, že prežívania zo dňa na deň s falošnými pocitmi som sa prejedla. Premýšľam, že čím som si zaslúžila takto dospieť. Naučiť sa rýchlo rozhodovať, nepretvarovať sa, že všetko vychádza ako má, hovoriť o veciach otvorene a nemyslieť len na svoje dobro. Poznám ľudí žijúcich v sebaklame. Nebývam s nimi v kontaktne a to ma chráni od hodín vysvetľovania.  Nedávno mi bolo dopriate navštíviť jedno planetárium na Slovensku. Vnímaním každého slova, ktoré tam bolo o vesmíre povedané som žasla ako pomaly zo mňa uniká život. Z nás.  Všetci žijeme v symbióze a sme súčasťou niečoho obrovského a to je malá časť niečoho väčšieho.  Naklonená k oblohe. Nečakám na hviezdy ktoré mi spadnú k nohám. Len pozorujem tú krásu vytváranú na závoji nekonečnosti.  A potom východ Slnka. 

oblaky zatemňujú nebo  prach sa víri vo vzduchu plačeš v úkryte so zbraňou skrčený  už dlho mám zlú predtuchu . vojak vo vlastnom živote kde sa struny vôkol psychopatov míhaju dávajúca nadbeh agresii a clivote preto najbližší v strachu zabíjajú . zviazaná kazajka vieš čo to znamená sloboda zabavená duša zranená nádej spálená hľadám sa lebo znova som stratená . na nebi perál pár chudák hľadiaci do mora odlesky mesiaca emócia sa vytráca vraciame sa do boja  . - Kaiju

Doplávam na ostrov a nájdem tam, čo som hľadala už dávno. Včely opeľujúce púpavy a lúky bez tieňov. Ako dlho som vôbec o niečom takom snívala? Tak dlho, až kým som si neuvedomila, že nikto druhý mi to šťastie nedá.  Usmievam sa na život. Usmievam sa na ľudí. Kukni dopredu. Vidíš ma tam? Kývam ti. Práve teraz, aha. Tak mi odkývaj a daj mi najavo, že ma tam vidíš aj ty. Lebo nepočkám.  Bože čo sa mi to znovu deje. Mám pocit, ako keby som mala v sebe skraty a útržky pred výmenou softvéru. Nechaj ma dýchať samu. Chuť čokolády a arašidov sa mi rozplýva na jazyku. Nohy sa mi klepú. Veď vieš o čom hovorím. Dych pomaly spomaľuje, rovnako ako moje pľúca a srdce. Zapaľovačom pred tvárou snívam o   zapálení poslednej cigy, ktorú by som si vytiahla z hnedo-bielej krabičky s nejakým nechutným obrázkom.   Nerozumiem si moc s podivínmi, ktorí nechápu beletriu. (" krásna próza  alebo  umelecká próza,  alebo trocha nepresne  krásna literat...

Schádzame sa , rozchádzame sa. Myslíš, že je to niečo, na čo sa Boh pozerá z výšky a smeje sa na nás?  Vždy sa snažím utápať vo svojom žiali. Zamknutá. Čo sú moje problémy v porovnaní s ostatnými ľuďmi? haha.  Práve premýšľam, čo si v najbližších dňoch zmením. Bude to ešte dlho a pomaly sa to stratí? Či to zo dňa na deň vyprchá ako voda do vzduchu? Zúfam a o chvíľu potom nie (prepla sa mi veselšia). Ručičky na hodinách sa posúvajú len 1krát za rok dozadu. Tá jedna hodina by nestačila na napravenie všetkého toho zlého, čo som napáchala, nestačila by na oblízanie sĺz na tvárach ľudí, ktorým som ich spôsobila, ani na vrátenie nadávok ktoré som na vás vypľula.  Nie som ten typ bytosti, ktorá premýšľa nad minulosťou, skôr moc riešim budúcnosť. Však? Veď beží to samo. No... už sa v tom asi nezmením. Naivne verím veciam ktoré si vytvorím v hlave. Potom tomu predchádzajú iné udalosti a všetko mi spadne ako pyramída z plastových pohárov.  Nevadí :). Vytvorím si ďalšie krás...

POŠLI PREČ OD SEBA TOXICKÉ OSOBY!

Ticho. To je to, čo mi teraz hladí dušu a robí ma vyrovnanou z vnútra.  Slová nepomáhajú, strácajú sa niekde vo vzduchu. Aj moje a evidentne aj tvoje. Bývam tak často oklamaná, že už nevládzem. Beriem si to moc osobne. Horkosť a zapálenosť ktorú som dávala predtým najavo pominuli. Nemám silu stále sa opakovať. Počúvam svoj dych a premýšľam, či mám právo takto písať... snobstvo, povýšenosť, pýcha, arogancia, sufizancia  ego vyboostované do extrémov V ľuďoch je niečo zlé. V každom jednom čosi iné a tým vyfarbujeme svet aj z palety tmavých odtieňov.  V posledný deň Boh stvoril človeka a videl, že všetko čo spravil bolo dobré.  Pozor!  Ľudia sú to najhoršie čo náš svet ponúka! Plakala by som od hnevu.   Nebudem však ďalej strácať čas nad tým,  čo sa deje blízko mňa dlho.    Nebudem strácať  viac čas s tými, ktorí vedia, že sa nestrpím  dlhšie pozerať na nechutnosti. Lietajú okolo mňa kúsky popola ktoré zo seba n...

sebakontrola sebareflexia sebapoznanie pískanie v duši anjelské zjavy všetko je mrhanie bezcitná mŕtvola závoj je od sĺz okolo krku ovíjaný niekto má obavy niekto je s podsvetím už teraz pupočnou šnúrou spojený ruky vystreté pred tvárou odkrývam závesy blízkej budúcnosti žmúrim  oči nech mi ich nezakaľuje márnivosť špinavej spoločnosti nechápeš nečítaš nerozmýšľaš ten tvoj kúsok srdca mi len zvratkami napĺňaš vnútro krvavé strhané hrdlo podrezané prosím ťa už nehovor čo ti je zakázané odstrihnúť okovy predrať sa životom zabudnúť na včera kľakni si na zem a upokoj svoj dych modlím sa a preklínam šepotom mami neboj nič sa mi nestane už mi čierny pes cestu neskríži naklamal uverila ublížil vstal a odišiel kusanec na zápästí navždy mi ostane

Pokiaľ budeš na mňa dobrý, zasvätím ti celý môj život. Ak ten svoj zasvätíš aj ty len mne, budem ti najlepšou ženou. Nikto na svete by ťa nemiloval viac. Vidím každý zamilovaný pohľad, cítim každý dotyk prstami po mojej ruke. Vnímaš to moje zachvenie a husiu kožu, keď to spravíš.  Stop mojej naivite Vieme, že to nie je len o tomto. Strach zo zajtrajška je silnejší ako blesky zo včerajška. Ne žime len teraz   aj zajtra je deň, dnes sa usmievam, zajtra nechcem pociťovať žiaľ. „Poď ku mne moja láska, vyberme si cestu spoločne. Viem,  patríme k sebe. Srdce nám bije rovnako rýchlo, objímame sa rovnako silno, smejeme sa rovnako nahlas, žijeme rovnako bláznivo. Drž ma pevne ako držím ja teba. Budem plakať s tebou, keď ti bude zle. Nenechám ťa láska. Nenechám nás roztrhnúť tú krehkú reťaz medzi nami. Moje vnútro je čierne ale kričí z neho život.. Život, ktorý si hneď zamiluješ. Rozprestrime spolu ruky a staňme sa anjelmi. Stoj pri mne.  Vôňa teba oživuje môj vesmí...

Funkadelic - Maggot Brain Provokuješ. Robíš zo mňa psychopata. Mením sa na vojnového psa.  Prskanie Rozšklbať, nech strieka krv. Nech je počuť tvoje čvachtanie špľachtajúcej krvi, chrčanie. Nech počuť kvílenie a vidiet v očiach bezmocnosť a bolesť.  Provokuješ a zo mňa sa stáva zabijak. Mením sa na krvilačné zviera, ktoré neschladí pekné slovo, pohladenie. Nechty zaryté v krku. Čakám kedy vyjde tá prekliatá červená tekutina aby som sa jej mohla napiť. 3, 2, 1...  Vtedy sa vzľúdnim? Vydýchni, nechám ti slzy stekať rýchlym prúdom po tvári. Neplač potichu, ja to potrebujem počuť. Nech sa mi v ušiach rozozvuči tvoj plač.  Vybiehavam na chladný vzduch štípajúc každým nádychom. Nabitá mŕtvou energiou.  Biely oblak pary z rozžeraveného pekelného vnútra vychádzajúci von si nevšímam. Nechcem na to myslieť. Viem, že som zabila všetky moje emócie tým, čo som práve vykonala.  Rýchle nádychy s pískaním v krku..  Napäté svaly.  Štípaj...

Ludovico Einaudi - Night Koľkokrát si spravil v živote chybu alebo on za teba zle rozhodol?  Vieš aké to je, keď do teba strieľa z dela a ty predtým nevieš uniknúť, ani sa schovať. Utekáš rovno vpred, ale vpredu ťa zasiahne ďalšia rana.  Ako to je možné, že po tom všetkom ešte žijem a dokážem ísť?  Verím ľuďom ktorí kráčajú so mnou, ale cieľ som iba ja, ich to netriafa. Zo zeme sa aj tak zdvíham sama, lebo tieto bomby sú mierené. Chce sa mi zvraciať. Potrebujem práve Teba! Poď ku mne a rozprávaj mi. Poď ku mne a počúvaj ma.  Prosím. Nenechávaj ma čakať. Už je veľa hodín. Ale viem, že ani Ty ešte nespíš. Mne sa nedá. Akoby som mohla ked mi hruď horí, mám v nej plamene, končatiny mi spína a dych sa zrýchľuje.  Práve teraz keď zatváram oči a počúvam Night dookola,  práve teraz rozmýšľam nad svojim životom.  Je to možné? Vo všetkom ostatnom vidím a cítim dym odporu. Už je veľa hodín a vo mne blčiace plamene neuhasínajú. Neschladnem ešte pár hodín a...

Rozdielny názor, iné predstavy, rôzne zmýšlanie. NIE! Chovaj sa tak, ako ti je kázané! Ľudstvo je len jedno a neopováž sa vykročiť vpred a otvoriť si pusu. (trest) spoločnosťou vysmiatý, spoločnosťou zahanbený, spoločnosťou opovrhnutý, vylúčený uviaž mi ruky, nohy vleč ma ako bábku, váľaj po zemi hádž o stenu, no keď si za tým stojím, tak sa nenechám vytláčať väčšinou Tak ľahké. Čo robíš? Si na mieste a necháš "ľudstvo" aby do teba hučalo z každého kúta? sprav zo 6tky 9tku alebo z 5ťky 2jku, z ? urob . otoč, čo sa ti nepáči, len prosím nebuď ticho pokiaľ nesúhlasiš, nenechaj sa zmiesť  tým, čo ti napchávajú rodičia alebo známi do hlavy, lebo ti poviem, že pokiaľ si skladáš skladačku nemých poznámok, nesúhlasov, nevyjadrených myšlienok - exploduješ  BUM  a vedz, nie je to dobrý pocit nebuď ticho, lebo sa bojíš potýčky, nezhody, TVOJ ŽIVOT - nepotrebuješ sa riadiť zaužívanými stereotypmi, TVOJ ŽIVOT - rob to, čo ťa baví, TVOJ ŽIVOT - pokiaľ to TEBA pozitívne ov...

Chýba mi istota. Hľadám miesto. Miesto, kde môžem zavítať bez strachu.  Miesto, kde sa môžem o niekoho oprieť. Miesto, kde môžem ľuďom veriť. ( Neúprimní ) Podíď bližšie a zakrič mi to do ucha!  Som sama. Zodpovednosť - to áno...ale Neistota Prázdno Ticho V myšlienkach lovím niekoho, komu by som sa mohla ozvať. Nenachádzam.  V myšlienkach lovím niekoho, kto sa môže ozvať mne. Nenachádzam.  Tak sa konečne ukáž niekto! Nemôžem nahlas vyjadriť, čo chcem povedať. Nemôžem ti povedať, čo ma trápi. Otvor oči a vnímaj prosím čo ti chcem vyjadriť.  JA odháňam ľudí, a pritom tak potrebujem blízkosť človeka a ľudskú reč.  Mladí, starí buďte tu so mnou.  Bože požehnaj ma hŕstkou  dobrých ľudí.

chladná, cholerická chrapčiaca pri hlúpej narážke pohár s vínom v ruke amok v zápätí vyšplechnuté na košeli človeka z ktorého úst to na začiatku vyšlo klepeš sa od hnevu oči zaplavené, ale nepustíš to von držíš  v sebe zamorené vnútro nadávkami pozrieš na tváre ostatných ľudí ktorí tam sedia zdvihneš sa, prídeš k dverám a tie za sebou buchneš tak silno, že sa na Teba otočí celá tá kaviareň kričala by si, no  len zatínaš päste a pridávaš do kroku začína sa Ti ťažko dýchať  hnev pohĺca mráz na chrbte, škrípanie zubami spína ťa - nezastavuješ - nekričíš - neplačeš - nenadávaš  už skoro utekáš spláchnuť agresiu?  („ agresia-je konanie , ktorým sa prejavuje  nepriateľstvo a útočnosť s výrazným zámerom ublížiť.” ) hovorila si si to aj minule nedokážeš to ovplyvniť? - ja nie  - v tom momente  nechcem vybuchujem  extrém Toto je problém, ktorý ma trápi. Sama pred sebou sa snažím udržať na brehu, no plávam v rozbúrenom mori zlosti...