Żîvõťïk
ležím si v posteli, len plachtou prikrytá väzní ma navôkol smutná realita snažím sa zaspať, nedarí sa mi svet, všetko v ňom, nahý a strhaný cítim sa ako tŕň vo svete živných plač a lament v odtieňoch sivých oblaky vo výškach menia farby pretáčajúce sa dookola klavírne skladby vedľa neho necítim sa ako žena necítim sa ako bájna - nádherná čakám, kým dospíš už niekoľko mesiacov, že nadíde čas a nájde ma môj domov vo výškach oblakoch a možno na dne morí možno ma okolie skôr ako ty skolí veď ja nechcem stretnúť nikoho iného zbav ma ťarchy umu tvojho mylného túžim odísť z dobrého dôvodu no, nenájdem cesty bez tvojho odchodu - Kaiju