Slnečnica
v strede lúky sa vyníma opustený letný kvet ustráchane kvočí a na zem sa pozerá len luna, ktorá pláva po oblohe len luna na lúku dozerá zima je v túto temnú noc počas nej niečo stane sa hádže a chveje sa žltkastý kvet čierne mraky zakrývajú nebesá vietor začína rýchlosť naberať búrka strhne sa v momente keď hromy vietor prehlušia popritom sa slzy pridružia obloha plače v lamente dúchce na lúčine sviští, hvízda zronený kvet razom pokruši posledné skleslé pocity a bozky kvapiek na hlave slnečnica túži po súši skonala po dlhom trápení nadránom zahryzla do trávy keď sa slnko spoza kopcov vykuklo na svet poručila život Bohu už dokonalého kveta na lúke niet