Kamenná koruna
Spoznala som vlastnú myseľ, akoby to tu už nemalo zmysel. Kamenná koruna ťaží mi hlavu, pozerám hore, zatváram oči, vychádzam z davu. V ušiach znejú mi anjelské chorály, celé vnútro sa mi razom rozpáli, zrazu netečie mi ani krv v žilách, voda, oči namočené v kaluži, v srdci jagajú nám kryštály. Biely závoj je od sĺz, okolo krku ovíjaný, moja osobnosť vníma a piští ako tóny, tóny vybuchujúce mi v hlave farbami.