Osudná
V mojej knihe zmizík maže riadky, už som zabudla na viaceré piatky. Pestrú myseľ väznia melancholické pocity. Chcem sa vrátiť aj nechcem. Cez tečúcu krv po zápästí, vraciam sa do reality. Kus srdca vytrhnutého z hrude, už pre nič nebúši, udržiava sa v tichu a v kľude. Duša moja vo vnútri rozbitá na kusy. Roztrieštené zrkadlové črepy mojej osobnosti. Do hlavy narážajú mi znamienka - mínusy. Nemé výkriky do diaľok. Nevyslovená žiadosť o kvapôčku pozornosti. Blúdne oči vidia však, márnivosť špinavej spoločnosti. Moja snaha snáď prinesie tak, krvavé ruky, večne vystreté pred tvárou, odkrývajúce bledé závesy našej budúcnosti . Nevieš o čom hovorím? Príde chladný deň. Ten osudný. A každý z nás, už takmer nevládny, usvedčí ma, že sa nemýlim.