Šnúrky
šnúrky od našich tenisiek len jedna mašľa v strede dušu, ktorú spálenú mám namáčam si v mede bijem dlaňami do zeme hrdosť nezlomí sa neprizveš ma ku sebe v kostole pred oltárom stáť budeme naše portréty - olejomaľba na klembe jeden na druhého týčime slovné zbrane srdce suchotou silno za tebou prahne bez krvy, bez kyslíka, len dym ním prechádza keď oči nájdu sa čierne vnútro - extáza schádzame sa a rozchádzame myslíš, že sa Boh z výšky pozerá? isteže pozerá aj jemu chýba v zajtrajšku v nás dôvera do seba sa uzatvárame viem, že som nevyspytateľná a chladná intuícia však kričí zo strán na mňa pískanie v duši, anjelské zjavy, sebapoznanie život už nikdy nebude viac ako mrhanie -Kaiju