...nájdi sa

snažíš sa byť nad vecou ale si prízemný minerálny prameň v odpadovom potrubí držíš sa ako kameň si seno na poli, vzbĺkneš v ničivý plameň pre mňa si zápalka čo sfúknem hneď si ničota, tma, amen prikladáš ruku tam, kde ťa už netreba pri svojich tváriš sa chrumkavý jak chleba si skazený, prehnitý, chrapľavý darebák bez pokory plávaš životom si ryba ryba, túžiaca sa s vodou vypariť do neba Ježiš bol na kríži, ty však máš vinu predstavu o živote peknú máš, no mylnú  deň čo deň vypľúvam životnú slinu hlásim čo Kundera hovorí len čo v živote ťažké je, má cenu plačúc skrčení vo vlastných úkrytoch  že osud nestrážil a zrazil vzniesť sa z postele, vstávaj ty slaboch oáza života okolo prekvitá zúfalo hľadáme tu svoj azyl _____________________________________ - Kaiju

melódia hudby unáša ma na cestách  ideálne prostredie na utredenie myšlienok  prechádzam sa po lúkach - nech necítim pach mesta  blato - prší - blýska sa - všetko ok vlhký letný vzduch a prítmie večera svetlo z mesiaca nadomnou - iný už večerá  zúfalo potajme snívame každý nájsť farebné kvety v daždi   pohľady ľudí smutné javia sa z diaľky  ľadové ako snežienky - nadránom ospalé marijanky v mobilných poznámkach robím si čiarky žalostne si kvôli kvetom špiním biele najky pokrvní psi  na môj tieň štekajú sú zanedbaní láskou - preto sa tak chovajú? boja sa - alebo ma poznajú? z očí mi slané kvapky stekajú celý život topenie v otázkach veď krátke máme životy  ži - neprežívaj -   pozri ach aké odtrhnem si do vázy dnes kvety -Kaiju

           Gánim na pôvab noci. Vďaka perspektíve zhora moje zraky blúdia po zdanlivo dokonalom svete. Nezmocňuje ma, ako vždy, vášeň z nedokonalosti tam dole. Preciťujem moju blízkosť k oblohe. Vystretou dlaňou pred sebou pozerám pomedzi prsty na okná a ľudí v nich. Aj keď sa priblížim bližšie k zábradliu, mám istotu, že nohy ma ešte držia. Vraj keď budem tvojim anjelom, nebude to bolieť.  Tak skáčem teraz.  -Kaiju