Azyl




snažíš sa byť nad vecou
ale si prízemný minerálny prameň
v odpadovom potrubí držíš sa ako kameň
si seno na poli, vzbĺkneš v ničivý plameň
pre mňa si zápalka čo sfúknem hneď
si ničota, tma, amen

prikladáš ruku tam, kde ťa už netreba
pri svojich tváriš sa chrumkavý jak chleba
si skazený, prehnitý, chrapľavý darebák
bez pokory plávaš životom si ryba
ryba, túžiaca sa s vodou vypariť do neba

Ježiš bol na kríži, ty však máš vinu
predstavu o živote peknú máš, no mylnú 
deň čo deň vypľúvam životnú slinu
hlásim čo Kundera hovorí
len čo v živote ťažké je, má cenu

plačúc skrčení vo vlastných úkrytoch 
že osud nestrážil a zrazil
vzniesť sa z postele, vstávaj ty slaboch
oáza života okolo prekvitá
zúfalo hľadáme tu svoj azyl
_____________________________________

- Kaiju









Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny