Kde si bol?
![Obraz](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi_5uI2PANxgEIQEV5Nfjns9ftVMn3iUW2MJxnTwhs8zuOwgEyoG517c87NjNK7VMYbqOQo3CPV38IKsVUltUXSR9kmPShbDEJImN_mktU-bi2_rUo3Mq_C7eJFwxFPIG_xyGHMl_9ygds/w400-h300/51B65D07-CBD9-47E3-9B4E-95EF5CEBDF02.jpeg)
Nachádzam sa na ceste posypanej štrkom, okoloidúceho zdravím letmo, len mrkom. Náhle sa mi na chvíľku v mojom vnútri uľaví, každý predmet pri ceste zdá sa mi krikľavý. Potom však kamienky z neba spŕchnu na mňa, nanovo sa zo mňa stáva nevyspytateľná a chladná. Žena s tvrdou povahou, hovorím si v hlave, ale vždy blízkym pomoc venujem pre ich prospech, zvuky prírody preruší spoza mňa niečí smiech. Pozriem sa okolo, v diaľke už žiaden okoloidúci, len pred zrakmi mojimi zbadám kvet vednúci. Odtrhnem a zjem? Prekročím? Pošliapem? Odchrapnem ho predsa len, do zeme zadupem. Pod očami slzy kreslia mi šmuhu, čiernu sťa charakter kozoroha v zverokruhu. Kopnem si do štrku, zakopnem a spadnem, okoloidúceho, podávajúceho mi ten kvet zhliadnem.