Pôvab noci
Gánim na pôvab noci. Vďaka perspektíve zhora moje zraky blúdia po zdanlivo dokonalom svete. Nezmocňuje ma, ako vždy, vášeň z nedokonalosti tam dole. Preciťujem moju blízkosť k oblohe. Vystretou dlaňou pred sebou pozerám pomedzi prsty na okná a ľudí v nich. Aj keď sa priblížim bližšie k zábradliu, mám istotu, že nohy ma ešte držia. Vraj keď budem tvojim anjelom, nebude to bolieť. Tak skáčem teraz. -Kaiju