Vytrávenie
. keď slnko podvečer rozlúčiť sa snaží bezcitné osoby mám už dávno v paži radšej vyplavená na kamienkovej pláži? nie, moje spektrum farieb sa rázneho kroku neodváži život môj pomaly rozpadáš sa v prach nerozplývaš ma už ako kedysi v okolí vôňa si skôr pach pach vyhorievajúceho ohňa pri krku zužuje ma ostrie noža Bože, vari svieti v plameni koža? v náruči s tebou stíhajú ma rôzne tresty si pes mojej záhrady, si moc besný spájajú a rozchádzajú sa všetky cesty postupne nie si v mojom srdci miestnym chcem sa vrátiť v čase, zároveň aj nie pokorne prijímam čo sa mi deje píšem bez irónie len päť slov za sebou začínajúcich sa na “z” a roztočí sa mi do druhej strany svet . - Kaiju