Vytrávenie
.
keď slnko podvečer rozlúčiť sa snaží
bezcitné osoby mám už dávno v paži
radšej vyplavená na kamienkovej pláži?
nie, moje spektrum farieb sa rázneho kroku neodváži
život môj pomaly rozpadáš sa v prach
nerozplývaš ma už ako kedysi v okolí vôňa
si skôr pach
pach vyhorievajúceho ohňa
pri krku zužuje ma ostrie noža
Bože, vari svieti v plameni koža?
v náruči s tebou stíhajú ma rôzne tresty
si pes mojej záhrady, si moc besný
spájajú a rozchádzajú sa všetky cesty
postupne nie si v mojom srdci miestnym
chcem sa vrátiť v čase, zároveň aj nie
pokorne prijímam čo sa mi deje
píšem bez irónie
len päť slov za sebou začínajúcich sa na “z”
a roztočí sa mi do druhej strany svet
.
- Kaiju