Vytrávenie

.

keď slnko podvečer rozlúčiť sa snaží

bezcitné osoby mám už dávno v paži

 radšej vyplavená na kamienkovej pláži? 

nie, moje spektrum farieb sa rázneho kroku neodváži 


život môj pomaly rozpadáš sa v prach

nerozplývaš ma už ako kedysi v okolí vôňa

si skôr pach

pach vyhorievajúceho ohňa


pri krku zužuje ma ostrie noža

Bože, vari svieti v plameni koža?

v náruči s tebou stíhajú ma rôzne tresty

si pes mojej záhrady, si moc besný 


spájajú a rozchádzajú sa všetky cesty 

postupne nie si v mojom srdci miestnym 

chcem sa vrátiť v čase, zároveň aj nie

pokorne prijímam čo sa mi deje 

píšem bez irónie



len päť slov za sebou začínajúcich sa na “z”

a roztočí sa mi do druhej strany svet

.



- Kaiju





Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny