...nájdi sa

Funkadelic - Maggot Brain Provokuješ. Robíš zo mňa psychopata. Mením sa na vojnového psa.  Prskanie Rozšklbať, nech strieka krv. Nech je počuť tvoje čvachtanie špľachtajúcej krvi, chrčanie. Nech počuť kvílenie a vidiet v očiach bezmocnosť a bolesť.  Provokuješ a zo mňa sa stáva zabijak. Mením sa na krvilačné zviera, ktoré neschladí pekné slovo, pohladenie. Nechty zaryté v krku. Čakám kedy vyjde tá prekliatá červená tekutina aby som sa jej mohla napiť. 3, 2, 1...  Vtedy sa vzľúdnim? Vydýchni, nechám ti slzy stekať rýchlym prúdom po tvári. Neplač potichu, ja to potrebujem počuť. Nech sa mi v ušiach rozozvuči tvoj plač.  Vybiehavam na chladný vzduch štípajúc každým nádychom. Nabitá mŕtvou energiou.  Biely oblak pary z rozžeraveného pekelného vnútra vychádzajúci von si nevšímam. Nechcem na to myslieť. Viem, že som zabila všetky moje emócie tým, čo som práve vykonala.  Rýchle nádychy s pískaním v krku..  Napäté svaly.  Štípajúce oči so zaschnutými slzami aj na moj

Ludovico Einaudi - Night Koľkokrát si spravil v živote chybu alebo on za teba zle rozhodol?  Vieš aké to je, keď do teba strieľa z dela a ty predtým nevieš uniknúť, ani sa schovať. Utekáš rovno vpred, ale vpredu ťa zasiahne ďalšia rana.  Ako to je možné, že po tom všetkom ešte žijem a dokážem ísť?  Verím ľuďom ktorí kráčajú so mnou, ale cieľ som iba ja, ich to netriafa. Zo zeme sa aj tak zdvíham sama, lebo tieto bomby sú mierené. Chce sa mi zvraciať. Potrebujem práve Teba! Poď ku mne a rozprávaj mi. Poď ku mne a počúvaj ma.  Prosím. Nenechávaj ma čakať. Už je veľa hodín. Ale viem, že ani Ty ešte nespíš. Mne sa nedá. Akoby som mohla ked mi hruď horí, mám v nej plamene, končatiny mi spína a dych sa zrýchľuje.  Práve teraz keď zatváram oči a počúvam Night dookola,  práve teraz rozmýšľam nad svojim životom.  Je to možné? Vo všetkom ostatnom vidím a cítim dym odporu. Už je veľa hodín a vo mne blčiace plamene neuhasínajú. Neschladnem ešte pár hodín a možno len minút. Neviem. Zjav sa

Rozdielny názor, iné predstavy, rôzne zmýšlanie. NIE! Chovaj sa tak, ako ti je kázané! Ľudstvo je len jedno a neopováž sa vykročiť vpred a otvoriť si pusu. (trest) spoločnosťou vysmiatý, spoločnosťou zahanbený, spoločnosťou opovrhnutý, vylúčený uviaž mi ruky, nohy vleč ma ako bábku, váľaj po zemi hádž o stenu, no keď si za tým stojím, tak sa nenechám vytláčať väčšinou Tak ľahké. Čo robíš? Si na mieste a necháš "ľudstvo" aby do teba hučalo z každého kúta? sprav zo 6tky 9tku alebo z 5ťky 2jku, z ? urob . otoč, čo sa ti nepáči, len prosím nebuď ticho pokiaľ nesúhlasiš, nenechaj sa zmiesť  tým, čo ti napchávajú rodičia alebo známi do hlavy, lebo ti poviem, že pokiaľ si skladáš skladačku nemých poznámok, nesúhlasov, nevyjadrených myšlienok - exploduješ  BUM  a vedz, nie je to dobrý pocit nebuď ticho, lebo sa bojíš potýčky, nezhody, TVOJ ŽIVOT - nepotrebuješ sa riadiť zaužívanými stereotypmi, TVOJ ŽIVOT - rob to, čo ťa baví, TVOJ ŽIVOT - pokiaľ to TEBA pozitívne ovplyv

Chýba mi istota. Hľadám miesto. Miesto, kde môžem zavítať bez strachu.  Miesto, kde sa môžem o niekoho oprieť. Miesto, kde môžem ľuďom veriť. ( Neúprimní ) Podíď bližšie a zakrič mi to do ucha!  Som sama. Zodpovednosť - to áno...ale Neistota Prázdno Ticho V myšlienkach lovím niekoho, komu by som sa mohla ozvať. Nenachádzam.  V myšlienkach lovím niekoho, kto sa môže ozvať mne. Nenachádzam.  Tak sa konečne ukáž niekto! Nemôžem nahlas vyjadriť, čo chcem povedať. Nemôžem ti povedať, čo ma trápi. Otvor oči a vnímaj prosím čo ti chcem vyjadriť.  JA odháňam ľudí, a pritom tak potrebujem blízkosť človeka a ľudskú reč.  Mladí, starí buďte tu so mnou.  Bože požehnaj ma hŕstkou  dobrých ľudí.

chladná, cholerická chrapčiaca pri hlúpej narážke pohár s vínom v ruke amok v zápätí vyšplechnuté na košeli človeka z ktorého úst to na začiatku vyšlo klepeš sa od hnevu oči zaplavené, ale nepustíš to von držíš  v sebe zamorené vnútro nadávkami pozrieš na tváre ostatných ľudí ktorí tam sedia zdvihneš sa, prídeš k dverám a tie za sebou buchneš tak silno, že sa na Teba otočí celá tá kaviareň kričala by si, no  len zatínaš päste a pridávaš do kroku začína sa Ti ťažko dýchať  hnev pohĺca mráz na chrbte, škrípanie zubami spína ťa - nezastavuješ - nekričíš - neplačeš - nenadávaš  už skoro utekáš spláchnuť agresiu?  („ agresia-je konanie , ktorým sa prejavuje  nepriateľstvo a útočnosť s výrazným zámerom ublížiť.” ) hovorila si si to aj minule nedokážeš to ovplyvniť? - ja nie  - v tom momente  nechcem vybuchujem  extrém Toto je problém, ktorý ma trápi. Sama pred sebou sa snažím udržať na brehu, no plávam v rozbúrenom mori zlosti  a amoku. Hľadám aspoň nejakú nádej na upokoj

Vnútri ma ide roztrhnúť, rozdrapiť, ale od čoho? psychická vyčerpanosť ... môžem to nazvať aj takto? Dvíham svoju ruku, ale kde je ruka, ktorá ma zdvihne? „Čo sa opúšťaš? Moja milá, ty ešte nevieš čo to je život!” Obrazy o živote mám pestrejšie ako celý svet, pretože vesmír mám v hlave. Chcem to ovplyvniť, ale teraz sa to nedá. Je to práve vtedy, keď: -nechápeš  súvislostiam - si ešte ďalej, -odrazu tvoj slovník obsahuje aj iné slová, ako len nadávky a primitívne tliachy na druhých, -ťa nezaujíma to, či na tom niekomu záleží, pretože teraz máš v hlave len seba. Neviem... chytám si tvár do dlaní, lebo toľko by som toho chcela vyjadriť, ale zároveň nechcem nikomu nič povedať, chcem len pochopenie. Navonok nezlomná a vnútri ako farebný porcelán.  Chcem sa porozprávať, ale to pochopenie!  Ja nebudem nikomu nič vysvetľovať, som unavená od stereotypných ľudí, ktorí poznajú iba prácu, peniaze… Prečo plačem a nemám vnútorný dôvod... väzňom sama v sebe. Zbytočne citlivá? Precitlivelá? „

celú noc sa prevracať v posteli  oproti mňa obrovské zrkadlo svedomie? oči nasilu zatvárané nadránom unavená    každý večer každé ráno ráno? noc?  každé ráno vystrašená a spotená zo všetkých tých snov, na ktoré nezabúdaš, na ktoré sa opäť  zobúdzaš emócie city prekonávajú tie predchádzajúce (emócia alebo cit je prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu a k iným ľuďom) NECHUŤ ZÚFALSTVO ZÚRIVOSŤ ZLOSŤ POKOJ?  nevieš čo bude, kam pôjdeš, prečo nemôžeš, kvôli čomu musíš… sebavýchova, sebaovládanie, sebazaprenie, sebapoznanie, sebavedomie… len tak?  aj inak! nemusíš sám svornosť, pochopenie, empatia, dôvera… nemyslenie pekná tvár úsmev   - nevedomosť ticho - rešpektovanie ticho - neprosenie ticho - porozumenie ticho -  rady náhoda? nevybočenie  smer  každé ráno každý večer stále nepros  ďakuj amen.