Amok
chladná, cholerická
chrapčiaca pri hlúpej narážke
pohár s vínom v ruke
amok
v zápätí vyšplechnuté na košeli človeka z ktorého úst to na začiatku vyšlo
klepeš sa od hnevu
oči zaplavené, ale nepustíš to von
držíš v sebe zamorené vnútro nadávkami
pozrieš na tváre ostatných ľudí ktorí tam sedia
zdvihneš sa, prídeš k dverám a tie za sebou buchneš tak silno, že sa na Teba otočí celá tá kaviareň
chrapčiaca pri hlúpej narážke
pohár s vínom v ruke
amok
v zápätí vyšplechnuté na košeli človeka z ktorého úst to na začiatku vyšlo
klepeš sa od hnevu
oči zaplavené, ale nepustíš to von
držíš v sebe zamorené vnútro nadávkami
pozrieš na tváre ostatných ľudí ktorí tam sedia
zdvihneš sa, prídeš k dverám a tie za sebou buchneš tak silno, že sa na Teba otočí celá tá kaviareň
kričala by si, no len zatínaš päste a pridávaš do kroku
začína sa Ti ťažko dýchať
hnev pohĺca
mráz na chrbte, škrípanie zubami
spína ťa - nezastavuješ - nekričíš - neplačeš - nenadávaš
už skoro utekáš
spláchnuť agresiu? („agresia-je konanie, ktorým sa prejavuje nepriateľstvo a útočnosť s výrazným zámerom ublížiť.”)
začína sa Ti ťažko dýchať
hnev pohĺca
mráz na chrbte, škrípanie zubami
spína ťa - nezastavuješ - nekričíš - neplačeš - nenadávaš
už skoro utekáš
spláchnuť agresiu? („agresia-je konanie, ktorým sa prejavuje nepriateľstvo a útočnosť s výrazným zámerom ublížiť.”)
hovorila si si to aj minule
nedokážeš to ovplyvniť? - ja nie
nedokážeš to ovplyvniť? - ja nie
- v tom momente nechcem
vybuchujem
vybuchujem
extrém
Toto je problém, ktorý ma trápi.
Sama pred sebou sa snažím udržať na brehu, no plávam v rozbúrenom mori zlosti a amoku. Hľadám aspoň nejakú nádej na upokojenie sa? Nie, pretože sa chcem stále hnevať. Už dávno to nie je kvôli nejakej narážke. Zastavím sa v tmavej ulici na rohu, oprem sa o múr,
hlava-tep-pot-sucho-kvapky-dych-oči… Skúšam sa udržať na hladine, ale prúd spätne si opakujúcej poslednej situácie ma ťahá za nohy ku dnu. Lepiaca sa výčitkami.
Potrebujem vzduch.
Toto je problém, ktorý ma trápi.
Sama pred sebou sa snažím udržať na brehu, no plávam v rozbúrenom mori zlosti a amoku. Hľadám aspoň nejakú nádej na upokojenie sa? Nie, pretože sa chcem stále hnevať. Už dávno to nie je kvôli nejakej narážke. Zastavím sa v tmavej ulici na rohu, oprem sa o múr,
hlava-tep-pot-sucho-kvapky-dych-oči… Skúšam sa udržať na hladine, ale prúd spätne si opakujúcej poslednej situácie ma ťahá za nohy ku dnu. Lepiaca sa výčitkami.
Potrebujem vzduch.