Cesty
Ludovico Einaudi - Night
Koľkokrát si spravil v živote chybu alebo on za teba zle rozhodol?
Vieš aké to je, keď do teba strieľa z dela a ty predtým nevieš uniknúť, ani sa schovať. Utekáš rovno vpred, ale vpredu ťa zasiahne ďalšia rana. Ako to je možné, že po tom všetkom ešte žijem a dokážem ísť?
Verím ľuďom ktorí kráčajú so mnou, ale cieľ som iba ja, ich to netriafa. Zo zeme sa aj tak zdvíham sama, lebo tieto bomby sú mierené. Chce sa mi zvraciať. Potrebujem práve Teba! Poď ku mne a rozprávaj mi. Poď ku mne a počúvaj ma.
Prosím.
Nenechávaj ma čakať. Už je veľa hodín. Ale viem, že ani Ty ešte nespíš. Mne sa nedá. Akoby som mohla ked mi hruď horí, mám v nej plamene, končatiny mi spína a dych sa zrýchľuje.
Práve teraz keď zatváram oči a počúvam Night dookola,
práve teraz rozmýšľam nad svojim životom.
Je to možné? Vo všetkom ostatnom vidím a cítim dym odporu. Už je veľa hodín a vo mne blčiace plamene neuhasínajú. Neschladnem ešte pár hodín a možno len minút. Neviem.
Zjav sa mi, aj keď budem odmeraná. Pochop, že mi nikto nedal na výber a ja musím kráčať s tým, čo mi život dáva. Beriem každú možnosť. Je toho veľa.
Všetko okolo mňa je drobný prach do ktorého sa o pár dní len fúkne a on skonči rozviaty vo vzduchu okolo niekoho iného (ak tu vobec ešte niekto bude)...
Ja nemám už čas strácať ho.
Nemám už čas čakať a veriť, že všetko ostane tak ako v tomto momente a pred minútou.
Zatvor oči, kľudne možeš cítiť aj Ty tie plamene a pusti si Night!
Sekundy teraz bežia a včera už nie je dnes. 02:53:31...36... 39...
Koľkokrát si spravil v živote chybu alebo on za teba zle rozhodol?
Vieš aké to je, keď do teba strieľa z dela a ty predtým nevieš uniknúť, ani sa schovať. Utekáš rovno vpred, ale vpredu ťa zasiahne ďalšia rana. Ako to je možné, že po tom všetkom ešte žijem a dokážem ísť?
Verím ľuďom ktorí kráčajú so mnou, ale cieľ som iba ja, ich to netriafa. Zo zeme sa aj tak zdvíham sama, lebo tieto bomby sú mierené. Chce sa mi zvraciať. Potrebujem práve Teba! Poď ku mne a rozprávaj mi. Poď ku mne a počúvaj ma.
Prosím.
Nenechávaj ma čakať. Už je veľa hodín. Ale viem, že ani Ty ešte nespíš. Mne sa nedá. Akoby som mohla ked mi hruď horí, mám v nej plamene, končatiny mi spína a dych sa zrýchľuje.
Práve teraz keď zatváram oči a počúvam Night dookola,
práve teraz rozmýšľam nad svojim životom.
Je to možné? Vo všetkom ostatnom vidím a cítim dym odporu. Už je veľa hodín a vo mne blčiace plamene neuhasínajú. Neschladnem ešte pár hodín a možno len minút. Neviem.
Zjav sa mi, aj keď budem odmeraná. Pochop, že mi nikto nedal na výber a ja musím kráčať s tým, čo mi život dáva. Beriem každú možnosť. Je toho veľa.
Všetko okolo mňa je drobný prach do ktorého sa o pár dní len fúkne a on skonči rozviaty vo vzduchu okolo niekoho iného (ak tu vobec ešte niekto bude)...
Ja nemám už čas strácať ho.
Nemám už čas čakať a veriť, že všetko ostane tak ako v tomto momente a pred minútou.
Zatvor oči, kľudne možeš cítiť aj Ty tie plamene a pusti si Night!
Sekundy teraz bežia a včera už nie je dnes. 02:53:31...36... 39...
Elegy for the Arctic
••
