Kde si bol?


Nachádzam sa na ceste posypanej štrkom,

okoloidúceho zdravím letmo, len mrkom.

Náhle sa mi na chvíľku v mojom vnútri uľaví, 

každý predmet pri ceste zdá sa mi krikľavý. 


Potom však kamienky z neba spŕchnu na mňa,

nanovo sa zo mňa stáva nevyspytateľná a chladná.

Žena s tvrdou povahou, hovorím si v hlave, 

ale vždy blízkym pomoc venujem pre ich prospech,

zvuky prírody preruší spoza mňa niečí smiech. 


Pozriem sa okolo, v diaľke už žiaden okoloidúci,

len pred zrakmi mojimi zbadám kvet vednúci.

Odtrhnem a zjem? Prekročím? Pošliapem? 

Odchrapnem ho predsa len, do zeme zadupem.  


Pod očami slzy kreslia mi šmuhu,

čiernu sťa charakter kozoroha v zverokruhu.

Kopnem si do štrku, zakopnem a spadnem,

okoloidúceho, podávajúceho mi ten kvet zhliadnem. 






Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny