Šnúrky
šnúrky od našich tenisiek
len jedna mašľa v strede
dušu, ktorú spálenú mám
namáčam si v mede
bijem dlaňami do zeme
hrdosť nezlomí sa
neprizveš ma ku sebe
v kostole pred oltárom stáť budeme
naše portréty - olejomaľba na klembe
jeden na druhého týčime slovné zbrane
srdce suchotou silno za tebou prahne
bez krvy, bez kyslíka, len dym ním prechádza
keď oči nájdu sa
čierne vnútro - extáza
schádzame sa a rozchádzame
myslíš, že sa Boh z výšky pozerá?
isteže pozerá
aj jemu chýba v zajtrajšku v nás dôvera
do seba sa uzatvárame
viem, že som nevyspytateľná a chladná
intuícia však kričí zo strán na mňa
pískanie v duši, anjelské zjavy, sebapoznanie
život už nikdy nebude viac ako mrhanie