Kamenná koruna


Spoznala som vlastnú myseľ, 
akoby to tu už nemalo zmysel.
Kamenná koruna ťaží mi hlavu, 
pozerám hore, zatváram oči, vychádzam z davu.

V ušiach znejú mi anjelské chorály,
celé vnútro sa mi razom rozpáli,
zrazu netečie mi ani krv v žilách,
voda, oči namočené v kaluži,
v srdci jagajú nám kryštály. 

Biely závoj je od sĺz, 
okolo krku ovíjaný,
moja osobnosť vníma a piští
ako tóny, tóny vybuchujúce mi v hlave farbami.




Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny