Kamenná koruna
Spoznala som vlastnú myseľ,
akoby to tu už nemalo zmysel.
Kamenná koruna ťaží mi hlavu,
pozerám hore, zatváram oči, vychádzam z davu.
V ušiach znejú mi anjelské chorály,
celé vnútro sa mi razom rozpáli,
zrazu netečie mi ani krv v žilách,
voda, oči namočené v kaluži,
v srdci jagajú nám kryštály.
Biely závoj je od sĺz,
okolo krku ovíjaný,
moja osobnosť vníma a piští
ako tóny, tóny vybuchujúce mi v hlave farbami.