Slnečnica
v strede lúky sa vyníma
opustený letný kvet
ustráchane kvočí a na zem sa pozerá
len luna, ktorá pláva po oblohe
len luna na lúku dozerá
zima je v túto temnú noc
počas nej niečo stane sa
hádže a chveje sa žltkastý kvet
čierne mraky zakrývajú nebesá
vietor začína rýchlosť naberať
búrka strhne sa v momente
keď hromy vietor prehlušia
popritom sa slzy pridružia
obloha plače v lamente
dúchce na lúčine sviští, hvízda
zronený kvet razom pokruši
posledné skleslé pocity a bozky kvapiek na hlave
slnečnica túži po súši
skonala po dlhom trápení
nadránom zahryzla do trávy
keď sa slnko spoza kopcov vykuklo na svet
poručila život Bohu
už dokonalého kveta na lúke niet