Slnečnica


v strede lúky sa vyníma
opustený letný kvet
ustráchane kvočí a na zem sa pozerá
len luna, ktorá pláva po oblohe
len luna na lúku dozerá


zima je v túto temnú noc 
počas nej niečo stane sa
hádže a chveje sa žltkastý kvet
čierne mraky zakrývajú nebesá 


vietor začína rýchlosť naberať
búrka strhne sa v momente
keď hromy vietor prehlušia
popritom sa slzy pridružia
obloha plače v lamente


dúchce na lúčine sviští, hvízda
zronený kvet razom pokruši
posledné skleslé pocity a bozky kvapiek na hlave
slnečnica túži po súši


skonala po dlhom trápení
nadránom zahryzla do trávy 
keď sa slnko spoza kopcov vykuklo na svet  
  poručila život Bohu
už dokonalého kveta na lúke niet

 




Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny