Żîvõťïk
väzní ma vôkol smutná realita
snažím sa zaspať, nedarí sa mi
svet, všetko v ňom, nahý a strhaný
cítim sa ako tŕň vo svete živných
plač a lament v odtieňoch sivých
oblaky vo výškach menia farby
pretáčajúce sa dookola klavírne skladby
vedľa neho necítim sa ako žena
necítim sa ako bájna - nádherná
čakám, kým dospíš už niekoľko mesiacov,
že nadíde čas a nájde ma môj domov
vo výškach oblakoch a možno na dne morí
možno ma okolie skôr ako ty skolí
veď ja nechcem stretnúť nikoho iného
zbav ma ťarchy umu tvojho mylného
túžim odísť z dobrého dôvodu
no, nenájdem cesty bez tvojho odchodu
- Kaiju