Żîvõťïk


ležím si v posteli, len plachtou prikrytá

väzní ma navôkol smutná realita 

snažím sa zaspať, nedarí sa mi

svet, všetko v ňom, nahý a strhaný


cítim sa ako tŕň vo svete živných

plač a lament v odtieňoch sivých

oblaky vo výškach menia farby

pretáčajúce sa dookola klavírne skladby 


vedľa neho necítim sa ako žena

necítim sa ako bájna - nádherná

čakám, kým dospíš už niekoľko mesiacov,

že nadíde čas a nájde ma môj domov 


vo výškach oblakoch a možno na dne morí

možno ma okolie skôr ako ty skolí

veď ja nechcem stretnúť nikoho iného 

zbav ma ťarchy umu tvojho mylného


túžim odísť z dobrého dôvodu

no, nenájdem cesty bez tvojho odchodu


- Kaiju 


 


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny