Svetské veci

Belavé more s matným povrchom.
Podobu má sťa zlatom posypané pódia.
Znehybnievajúce vlny, zachytávajú čas a priestor,
uspaté mysle len vidia,
 ja vnímam celou existenciou.

Niekedy si zalietavam do hlbín,
inokedy plávam vo výšinách.
Večer spája sa tá voda s ohňom - zem sa dotýka nebies.
Pri západe slnka odraz energie necítim len v hlave,
aj v končatinách.

Ešte je mesiac iba na začiatku oblohy,
okolo mňa uzatvorila sa prázdnota.
Aureola ponad iné osoby,
z bezprostrednej blízkosti, šepká na mňa samota.

Strácajúc sa niekde v exosfére,
behaním popri satelitoch.
Život, problémy, realita dole,
vzďaľujem sa od svojich všedných pocitov.

Svetlo v mysli o oddialení úsvitoch. 
Byť iba telom medzi ostatnými schránkami.
Človek zavše rozozná tieň alebo záblesk.
Poď, daj ruku, prevediem ťa na iné strany,
ešte chvíľku však vychutnám si luny vo vode odlesk.







Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny