Včely

Doplávam na ostrov a nájdem tam, čo som hľadala už dávno. Včely opeľujúce púpavy a lúky bez tieňov. Ako dlho som vôbec o niečom takom snívala? Tak dlho, až kým som si neuvedomila, že nikto druhý mi to šťastie nedá. 
Usmievam sa na život.
Usmievam sa na ľudí.
Kukni dopredu. Vidíš ma tam? Kývam ti. Práve teraz, aha. Tak mi odkývaj a daj mi najavo, že ma tam vidíš aj ty. Lebo nepočkám.
 Bože čo sa mi to znovu deje. Mám pocit, ako keby som mala v sebe skraty a útržky pred výmenou softvéru. Nechaj ma dýchať samu. Chuť čokolády a arašidov sa mi rozplýva na jazyku. Nohy sa mi klepú. Veď vieš o čom hovorím. Dych pomaly spomaľuje, rovnako ako moje pľúca a srdce. Zapaľovačom pred tvárou snívam o   zapálení poslednej cigy, ktorú by som si vytiahla z hnedo-bielej krabičky s nejakým nechutným obrázkom.  
Nerozumiem si moc s podivínmi, ktorí nechápu beletriu. ("krásna próza alebo umelecká próza, alebo trocha nepresne krásna literatúra "- wiki )
Len dve hodinky zmysluplného rozhovoru.
 

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny