Rozjarme láskavosť!

Ticho noci počúvam pri otvorenom okne. Z tváre mi ešte stále stekajú kvapky vody. V hlave sa točí otázka:
Prečo ľudia klamú a niesú úprimní? 
Nie ku mne, k sebe! Presviedčame sa v tvrdeniach, ktorým neveríme. Nútime sa veriť nezmyslom. Len preto, aby sme sa netopili v hustom čiernom blate depresií. Všetci sme neúprimní a neláskaví. Ukazujeme sa svetu ako hrdinovia, a pritom…
Odvaha je len pojem. Pojem v rozprávkových knihách, možno v akčných filmoch.
Guľa na ktorej žijeme kvitne nenávisťou, výhovorkami, klamstvami. Paleta tmavých odtieňov opäť prebila pestrosť. Viem, strážia nás bytosti, lenže… mám pocit, že v niektorých veciach nám - ľuďom nechcú/nevedia pomôcť. Neviem. Sme až tak leniví, a naše bremená zahadzujeme dopredu, aj keď vieme, že tam na nás niekde počkajú? 
Kto mi dá odpoveď? Reaguje každý, no neozve sa mi nik. Ja viem, že v chladných mesiacoch má ľudstvo sklony k zmiznutiu. Tušíš, že sa to týka najmä teba! Nechcem byť tak tvrdá. Ale som. Moja sila nieje v textoch - je vo mne. Taká som. 
Všetci máme v sebe viac zla. Skúsme v sebe rozjariť láskavosť namiesto zloby. Nechajme rozkvitnúť sebaklamstvá k úprimnosti, pýchu a hrdosť premeňme na pokoru. Ponorme našu planétu do vesmíru pokoja a mieru. 
Zober si moju ruku, keď ti ju načahujem. Som s tebou!




Som tu. 



Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny