Rozjarme láskavosť!

Ticho noci počúvam pri otvorenom okne. Z tváre mi ešte stále stekajú kvapky vody. V hlave sa točí otázka:
Prečo ľudia klamú a niesú úprimní? 
Nie ku mne, k sebe! Presviedčame sa v tvrdeniach, ktorým neveríme. Nútime sa veriť nezmyslom. Len preto, aby sme sa netopili v hustom čiernom blate depresií. Všetci sme neúprimní a neláskaví. Ukazujeme sa svetu ako hrdinovia, a pritom…
Odvaha je len pojem. Pojem v rozprávkových knihách, možno v akčných filmoch.
Guľa na ktorej žijeme kvitne nenávisťou, výhovorkami, klamstvami. Paleta tmavých odtieňov opäť prebila pestrosť. Viem, strážia nás bytosti, lenže… mám pocit, že v niektorých veciach nám - ľuďom nechcú/nevedia pomôcť. Neviem. Sme až tak leniví, že naše bremená zahadzujeme dopredu, aj keď vieme, že tam na nás niekde počkajú? 
Kto mi dá odpoveď? Reaguje každý, no neozve sa mi nik. Ja viem, že v chladných mesiacoch majú ľudia sklony k zmiznutiu. Tušíš, že sa to týka najmä teba! Nechcem byť tak tvrdá, ale som. Moja sila nieje v textoch - je vo mne. Taká som. 
Všetci máme v sebe viac zla. Skúsme v sebe rozjariť láskavosť namiesto zloby. Nechajme rozkvitnúť sebaklamstvá k úprimnosti, pýchu a hrdosť premeňme na pokoru. Ponorme našu planétu do vesmíru pokoja a mieru. 
Zober si moju ruku, keď ti ju načahujem. Som s tebou!




Som tu. 



Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny