Kvety
cinkanie rozozvučieva uši
žeravé plamene oblizujú vnútro
obzerám sa v okolí inej reality
plačom zakrývam to, čo nám je ľúto
kŕče vnútri znásobujú bolesť
úzkosť a samota dusí už celé telo
chuť prezretého ovocia v kvapalnom stave
na jazyku v ústach mi zošumelo
trpkosť a zapálenosť postupne odchádzajú
snívam, že nestratia sa naveky preč
trblietajúce sa motýle v bruchu a v predstavách
prosím, nech ďalším veršom niesom terč
vieš, moc osobné vyznania skrývam si v srdci
tie trošku menej zdieľam len členom
možno teda niekedy ich prečítam aj tebe
čo to jachcem. . . radšej nie
slová v mojich spovediach sa rýmujú s tvojím menom
naučila som sa, že kvety neobaľujú planétu
nachádzajú sa len na ceste posypanej štrkom
anjeli mi hovoria, že ich zvädne vo svete neúrekom
nuž, usudzujem, že v kvetoch sa všetci pletú
———————————————————