Kvety


cinkanie rozozvučieva uši

žeravé plamene oblizujú vnútro 

obzerám sa v okolí inej reality

plačom zakrývam to, čo nám je ľúto 

 

kŕče vnútri znásobujú bolesť

úzkosť a samota dusí už celé telo

chuť nezrelého ovocia v kvapalnom stave

na jazyku v ústach mi zošumelo


trpkosť a zapálenosť postupne odchádzajú

snívam, že nestratia sa naveky preč

trblietajúce sa motýle v bruchu a v predstavách

prosím, nech ďalším veršom niesom terč


vieš, moc osobné vyznania skrývam si v srdci

tie trošku menej zdieľam len členom

možno teda niekedy ich prečítam aj tebe

čo to jachcem. . . radšej nie

slová v mojich spovediach sa rýmujú s tvojím menom


naučila som sa, že kvety neobaľujú planétu

nachádzajú sa len na ceste posypanej štrkom

anjeli mi hovoria, že ich zvädne vo svete neúrekom

nuž, usudzujem, že v kvetoch sa všetci pletú

———————————————————





Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny