Azyl
snažíš sa byť nad vecou ale si prízemný minerálny prameň v odpadovom potrubí držíš sa ako kameň si seno na poli, vzbĺkneš v ničivý plameň pre mňa si zápalka čo sfúknem hneď si ničota, tma, amen prikladáš ruku tam, kde ťa už netreba pri svojich tváriš sa chrumkavý jak chleba si skazený, prehnitý, chrapľavý darebák bez pokory plávaš životom si ryba ryba, túžiaca sa s vodou vypariť do neba Ježiš bol na kríži, ty však máš vinu predstavu o živote peknú máš, no mylnú deň čo deň vypľúvam životnú slinu hlásim čo Kundera hovorí len čo v živote ťažké je, má cenu plačúc skrčení vo vlastných úkrytoch že osud nestrážil a zrazil vzniesť sa z postele, vstávaj ty slaboch oáza života okolo prekvitá zúfalo hľadáme tu svoj azyl _____________________________________ - Kaiju