Úprimnosť a láska

 

Nebo oťažilo hviezdami

veľká časť života prežitá v noci

srdce nosím si na dlani 

nová bytosť splodená z bolesti

bolesť cítim, moje indivíduum je na konci 


akoby ma do srdca pichala horúca ihla

tak túžim po objatí od muža môjho

sama sa kníšem v čase polnočnom

myšlienka zrazu z postele ma dvihla


čo ak objíma teraz inú

čo ak mi vryje do duše ďalšiu trhlinu

obdivujem neprestajne črty tvojej tváre

zbožňujem tvoj úsmev, ale 

máš oči priveľmi tmavé


milujem ťa, len hanbím sa to povedať

aj keď ty vieš, že to tak je

budúce ja sa na mňa prostredníctvom spomienok práve pozerá

asi mi aj v zajtrajšku chýba v tebe dôvera.


-Kaiju 







Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zrkadlo

Voľba

Sny