...nájdi sa

sebakontrola sebareflexia sebapoznanie pískanie v duši anjelské zjavy všetko je mrhanie bezcitná mŕtvola závoj je od sĺz okolo krku ovíjaný niekto má obavy niekto je s podsvetím už teraz pupočnou šnúrou spojený ruky vystreté pred tvárou odkrývam závesy blízkej budúcnosti žmúrim  oči nech mi ich nezakaľuje márnivosť špinavej spoločnosti nechápeš nečítaš nerozmýšľaš ten tvoj kúsok srdca mi len zvratkami napĺňaš vnútro krvavé strhané hrdlo podrezané prosím ťa už nehovor čo ti je zakázané odstrihnúť okovy predrať sa životom zabudnúť na včera kľakni si na zem a upokoj svoj dych modlím sa a preklínam šepotom mami neboj nič sa mi nestane už mi čierny pes cestu neskríži naklamal uverila ublížil vstal a odišiel kusanec na zápästí navždy mi ostane

Pozerala som na tie fotky, ku ktorým sa Ty už nedostaneš, nemáš k ním prístup. Zmocnilo sa ma to.  Obavy a strach o budúcnosť. Čomu mám veriť? Šťastným tváram na fotke? Alebo tomuto? Nemáme odvahu ani jeden. Posúvame sa denno-denne vpred, no každý ide ku svojmu cieľu.  Moja životná. Vyhľadávam detaily, ktorými by som si pripomenula nedávnu realitu. Sme stroskotaní. Každý na inom ostrove. Vidíme na svoje brehy, ale zakrývame si rukami oči a tvárime sa zúfalo. Od seba nás drží hlboké tmavé studené more..  Snažili sme sa ku sebe priplávať? Prečo to neskúšať?  Keď nebudem vládať, vrátim sa späť na ostrov. Vieš, že to chcem. Viem, že každý deň o tom aspoň raz na svojom pobreží myslíš aj ty, keď sa ti jemný piesok dostáva pomedzi palce na nohách a vlhký vánok Ti hladí tvár.  Chceš vyzerať tak silno, a pritom nemáš odvahu vyplávať mi naproti.  Priblížme sa. Priblížme sa tak blízko, aby sme jeden druhého počuli šepkať. Nie len kričať. Bez násilia, bez hnevu, bez nenávisti. Zabor si ruku